Hádes; boh podsvetia + doprava zdarma

Podrobný popis

Výška 25cm
Materiál bronz, živica
Ručné spracovanie

Hádes vládol mŕtvym, pričom mu pomáhali ostatní, nad ktorými mal úplnú moc. Hádov dom bol opisovaný ako plný "hostí", hoci z podzemia vychádzal len zriedkavo. O dianie vo svete nad ním sa staral len málo, pretože jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečiť, aby nikto z jeho poddaných nikdy neopustil jeho panstvo.

Svojim poddaným prísne zakazoval opúšťať svoje panstvo a celkom sa rozzúril, keď sa ho niekto pokúsil opustiť alebo keď sa niekto pokúsil ukradnúť duše z jeho ríše. Jeho hnev bol rovnako hrozný pre každého, kto sa pokúsil oklamať smrť alebo mu inak skrížiť cestu, ako sa o tom k svojmu zármutku presvedčili Sizyfos a Peirithoos. Hoci bol Hádes zvyčajne ľahostajný k svojim poddaným, veľmi sa sústredil na potrestanie týchto dvoch ľudí, a to najmä Peiritha, keďže vstúpil do podsvetia v snahe ukradnúť Persefonu pre seba a následne bol nútený sadnúť si na "Kreslo zabudnutia".

Ďalší mýtus hovorí o gréckom bohovi Asklépiovi, ktorý bol pôvodne polobohom, synom Apolóna a Kronis, tesálskej princeznej. Počas svojho života sa stal slávnym a talentovaným lekárom, ktorý nakoniec dokázal oživovať mŕtvych. Keďže sa cítil podvedený, Hádes presvedčil Dia, aby ho zabil bleskom. Po jeho smrti ho priviedli na Olymp, kde sa stal bohom. Hádes bol v mýtoch len raz zobrazený mimo podsvetia, a aj to sa predpokladá, že to bol prípad, keď práve opustil brány podsvetia. Bolo to vo chvíli, keď ho Herakles strelil šípom, keď sa pokúšal brániť mesto Pylos.

Po postrelení však odcestoval na Olymp, aby sa uzdravil. Okrem Herakla boli jediní ďalší žijúci ľudia, ktorí sa odvážili do podsvetia, tiež hrdinovia Odysseus, Aineias (v sprievode Sibyly), Orfeus, ktorému Hádes preukázal nezvyčajné milosrdenstvo na naliehanie Persefony, ktorú dojala Orfeova hudba, Théseus s Peirithom a v neskorej romanci Psyché. Nikto z nich nebol spokojný s tým, čoho boli svedkami v ríši mŕtvych.

Hádes ako boh mŕtvych naháňal strach tým, ktorí ešte žili; neponáhľali sa s ním stretnúť. Zdráhali sa prisahať v jeho mene a keď mu obetovali, odvracali tvár. Keďže mnohým naháňalo strach už len vyslovenie mena "Hádes", začali sa používať eufemizmy. Keďže vzácne nerasty pochádzajú spod zeme (t. j. z "podsvetia", ktorému vládol Hádes), považovali ho za človeka, ktorý ovláda aj tieto nerasty, a preto ho Gréci označovali ako Πλούτων (grécky Plouton; latinsky PLVTO, Pluto, "bohatý"). Sofokles týmito slovami vysvetľoval pojem označujúci Háda ako Ploutóna: "pochmúrny Hádes sa obohacuje našimi vzdychmi a našimi slzami". Okrem toho ho nazývali Klymenus ("povestný"), Polydegmon ("ktorý prijíma mnohých") a azda aj Eubuleus ("dobrá rada" alebo "dobromyseľný"), čo sú všetko eufemizmy pre meno, ktoré nebolo bezpečné vysloviť a ktoré sa vyvinuli do epitet.

Väčšinu času trávil vo svojej temnej ríši. V boji bol hrozivý, svoju krutosť dokázal v slávnej Titanomachii, bitke olympských bohov proti Titanom, ktorá nastolila Diovu vládu.

Obávaný a nenávidený Hádes stelesňoval neúprosnú konečnosť smrti: "Prečo sa nám Hádes hnusí viac ako ktorýkoľvek iný boh, ak nie preto, že je taký neúprosný a neústupný?" Táto rečnícka otázka patrí Agamemnónovi. Hádes však nebol zlý boh, lebo hoci bol prísny, krutý a neľútostný, predsa len bol spravodlivý. Hádes vládol podsvetiu, a preto ho ľudia najčastejšie spájali so smrťou a báli sa ho, ale on sám nebol Smrťou - skutočným zosobnením smrti je Thanatos, syn bohyne Nyx a Ereba, hoci Euripidova hra "Alkestis" pomerne jasne uvádza, že Thanatos a Hádes boli jedno a to isté božstvo, a podáva zaujímavý opis Háda ako temne odetého a okrídleného. Okrem toho bol Hádes označovaný aj ako Hesperos Theos ("boh smrti a temnoty").

Keď Gréci Háda o niečo prosili, búchali rukami o zem, aby si boli istí, že ich vypočuje. Obetovali mu čierne zvieratá, napríklad ovce. Hoci niektorí naznačujú, že samotná vehementnosť odmietania ľudských obetí vyjadrená v mýte by mohla naznačovať nevyslovenú spomienku na nejakú vzdialenú minulosť, priame dôkazy o takomto obrate neexistujú. Krv zo všetkých chtonických obetí vrátane tých, ktorými sa obetovalo ako prosba Hádovi, kvapkala do jamy alebo štrbiny v zemi. Osoba, ktorá obetovala, musela odvrátiť tvár. 

Pluto a Kerberos
Jeden zo starovekých prameňov hovorí, že vlastnil čiapku neviditeľnosti. Jeho voz, ťahaný štyrmi čiernymi koňmi, vzbudzoval strach a pôsobil impozantne. Tieto zvieratá boli podľa Claudiána rôzne pomenované ako napr: Orphnaeus, Aethon, Nycteus a Alastor, zatiaľ čo iní autori uvádzali aj: Nonius, Ametheus, Abastor, Abetor a Metheus. Jeho ďalšími bežnými atribútmi boli rastliny narcis a cyprus, Hádov kľúč a Kerberos, trojhlavý pes. Na niektorých portrétoch sa Hádovi pridávali aj hady, keďže bol občas zobrazovaný, ako ich buď drží, alebo ho sprevádzajú. Predpokladá sa, že to má význam, pretože v niektorých klasických prameňoch Hádes znásilnil Koré v podobe hada, ktorá potom porodila Zagrea-Dionýza. Zeus Olympios, veľký kráľ bohov, síce nesie meno "Zeus", ale nápadne sa líši od Dia Meilichiosa, ktorý je rozhodne chtonickou postavou, často zobrazovanou ako had, a ako sme už videli, nemôže ísť o rôzne prejavy toho istého boha, v skutočnosti vždy, keď sa spomína "iný Zeus", ide vždy o Háda. Zeus Meilichios a Zeus Eubouleus sa často označujú ako alternatívne mená pre Háda.

Filozof Hérakleitos, zjednocujúci protiklady, vyhlásil, že Hádes a Dionýzos, samotná podstata nezničiteľného života (zoë), sú ten istý boh. Okrem iných dôkazov uvádza Karl Kerényi, že Homérov Hymnus na Démétér, votívne mramorové obrazy a epitetá spájajú Háda s tým, že je Dionýzos. Poznamenáva tiež, že smútiaca bohyňa Démétér odmietla piť víno, pretože uvádza, že by bolo proti themis, keby po únose Persefony pila víno, ktoré je Dionýzovým darom, kvôli tejto asociácii. To naznačuje, že Hádes mohol byť v skutočnosti "krycím menom" pre podsvetného Dionýza. Naznačuje, že táto dvojaká identita mohla byť známa tým, ktorí prišli do kontaktu s mystériami. Dionýzos mal s Hádom aj niekoľko spoločných epitet, ako napríklad Chthonios ("podzemný"), Eubouleus ("dobrý radca") a Euclius ("slávny" alebo "slávny").