Blog nadšeného šachistu, Strana 8
Prejavilo vaše dieťa záujem o šachy? Rozmýšľate, ako ho prihlásiť do šachového krúžku v škole? Alebo je lepšie ísť rovno do šachového klubu? A ako viem svojmu dieťaťu v rozvoji pomôcť?
To sú presne otázky, s ktorými sa opakovane stretáva množstvo rodičov. Ako ich vidíme z pohľadu šachového trénera?
Deti sa pri šachu naučia trpezlivosti, predvídavosti, naučia sa vyhrávať, ale aj prehrávať a sami sa vysporiadať s týmito náročnými emóciami. Naučia sa niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Pri šachu stretnú množstvo zaujímavých ľudí, ale hlavne šach ešte nikomu neublížil a ani sa pri ňom nikto nezranil. Ak si teda odmyslíme rôzne vtipy o šachistoch.
Prostredníctvom šachu sa deti dokážu naučiť a natrénovať množstvo softskillových zručností. O tom, aké majú šachy benefity na rozvoj detí, vyšlo mnoho štúdií a článkov, no dnes si povieme aspoň pár praktických rád.
Keď začíname, je dôležité…
Pokiaľ je vaše dieťa vo veku 5 – 7 rokov a šach ho zaujal napríklad na dovolenke alebo na výlete u starých rodičov, a chcelo by ho skúsiť hrať, veľmi dobrou prvou voľbou je šachový krúžok v škole alebo v centre voľného času.
V tomto veku je dôležité ako zo strany rodiča, tak aj trénera podporovať v ďeťoch radosť z hry a ich záujem viac ako pozerať na športové výsledky. Určite tomu pomôže ak budete mať doma jednoduchú, ale kvalitnú šachovú súpravu, na ktorej sa dá hrať aj trénovať.
Deti v tomto veku ešte nevedia veľmi čítať, no vedia veľmi dobre pracovať s obrázkami. Práve k tomu sa hodí napríklad knižka, do ktorej si deti môžu priamo kresliť a získať tak pre ne prirodzeným spôsobom veľmi pevné šachové základy. Doplnkom je tiež Šachová cvičebnice 1 a 2, v ktorej stačí malá pomoc dospeláka alebo staršieho súrodenca s prečítaním jednoduchého zadania, a deti sa s úlohami vedia vysporiadať sami - kreslením alebo hovoreným slovom.
Pozrieť knižku Malé predstavenie šachových kúziel
Chcem to skúsiť, lebo…
Ak sú vaše deti vo veku 8-11 rokov a prídu za vami s tým, že by chceli hrať šach, určite sa netreba zľaknúť. Veľmi častým motívom bývajú spolužiaci či kamaráti, ktorí chodia na šach a vaše deti by chceli s nimi zdieľať podobné radosti.
Takisto je veľmi bežné, že sa prejaví faktor prirodzenej súťaživosti. Stačia obyčajné školské majstrovstvá alebo “prestávkový” turnaj, o ktorom ako rodičia ani nemusíme tušiť, a vaše deti sa chcú jednoducho zlepšovať. Cieľom môže byť aj obyčajná výhra nad starším spolužiakom.
Čo v takom prípade? Rozhodne by sme takisto odporúčali školský šachový krúžok alebo miestne centrum voľného času. Je dobré spojiť sa so školou a vyskúšať si rôzne školské šachové turnaje či majstrovstvá, ktoré sa zvyknú organizovať na úrovni školy, kraja alebo republiky.
Tu je potrebné k nadšeniu pristúpiť už z iného uhla pohľadu. Šachová súprava v domácnosti je nevyhnutnou súčasťou a úplne postačuje ako v prvom prípade. Na zváženie stojí menšia magnetická súprava, ktorá je šikovná na cestovanie autobusom či školské výlety autobusom alebo vlakom.
Deti už vedia samostatne a s porozumením čítať a vytvárajú si svoje vzory, upevňujú základy. Práve v tomto duchu by som rozhodne siahol po knižkách, ktoré jednak spĺňajú vyššie spomenuté atribúty a zároveň sú pomerne “ľahko” čitateľné aj pre deti.
Pozrieť knižky: Slovníček začínajíciho šachisty, Šachové základy, Učebnice šachu, Učíme sa od majstrov
Je to asi vážne, kto tým deťom má rozumieť?
Puberta je krásne obdobie života a šport, ktorému sa venujeme si nevyberá, je tu s nami. Ak za nami príde tínedžer, že by chcel hrať šachy, je to určite pre vás ako rodičov skvelá správa. Nenarážame teraz iba na bezpečné prostredie, ktoré šachová komunita vytvára, ale tiež na možnosť trénovať si aj svoju hlavu. A to v tom najlepšom zmysle. V dávnych časoch sa hovorievalo, že “šach je gymanstikou mysle” a s týmto výrokom nemožno nesúhlasiť.
Pri mládežníkoch nad 12 rokov by som neváhal osloviť najbližší šachový klub. Tu už nie je dôvod sa “oťukávať”, ale skočiť do toho priamo. V šachovom klube máte istotu, že sa dostanete rýchlo nielen k súťažnému šachu, či už jednotlivcov alebo družstiev, ale tiež, že sa vám bude venovať šachista-tréner, ktorý dokáže deti už pomerne rýchlo zasvätiť do veľkého “šachového sveta”.
K šachovej súprave, ktorú zrejme už doma budete v tomto čase mať, sú rozhodne vhodné šachové hodiny. Tie sa dajú využiť nielen na samotné hranie, ale aj na tréning zručností (napríklad dať mat vežou do časového limitu 1 min.), ako aj individuálny tréning simulujúci zápasovú partiu (hľadanie šachových kombinácií v časovom limite).
K samotnému tréningu a zlepšovaniu je v tomto čase už naozaj množstvo možností, literatúry, online kurzov a podobne. Čo však považujem za "šachovú bibliu" sú knižky na tému taktiky a stratégie. Napríklad tieto dve by nemali chýbať v knižnici v žiadnom prípade a čokoľvek navyše je samozrejme plus a vkusom samotnej chute dieťaťa, aké zákutia tejto hry bude chcieť v budúcnosti odhaľovať.
Pozrieť knižky: Základy taktiky, Základy stratégie
Želám vám úspešný tréning a radosť z hry!
Autor: Michal Vrba, šachový tréner Bratislavskej šachovej akadémie a zakladateľ Šachového obchodu
AKO VYBRAŤ IDEÁLNE ŠACHY?
S touto otázkou sa stretávame pravidelne každý deň. Hľadáte šachy ako darček pre dieťa, vnuka či vnučku? Chceli by ste potešiť známeho originálnym a hodnotným darčekom? Alebo ste práve začali hrávať šachy, napríklad online, a hodili by sa mať šachy aj doma?
Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Šachy ako darček
V tejto kategórii sú jednoznačným favoritom "kazetové" šachy. Ich veľkou výhodou je skladnosť. Figúrky sú uložené priamo v zloženej šachovnici a tak je možnosť ju odložiť do knižnice bez toho, aby výrazným spôsobom zaberala miesto. Druhou výhodou je aj zaujímavé spracovanie figúrok.
Pozrieť drevené kazetové šachy
Hrajte šachy ako profesionál
Začali ste hrávať šach s kamarátmi? Obľúbili ste si šachovú online aplikáciu a občas by ste si radi niečo "natrénovali"? Alebo by ste si so svojím obchodným partnerom pred partičkou golfu dali ešte jednu partičku šachu? V tomto prípade je voľba jednoznačná. Veľkosť je otázkou vkusu. Súťažná veľkosť figúrok a šachovnice, kvalitné spracovanie z dreva a dizajn, ktorý povie za vás, že patríte k profíkom.
Šachy na cesty
Predstavte si cestu vlakom alebo autobusom. Deti idú na tábor, do školy v prírode. Cestujete s partiou za dobrodružstvami? Cestovné šachy nájdete aj vo veľkosti mobilu. Magnetické kedykoľvek zavriete, a v partii pokračujte hneď ako stihnete horský prípoj alebo po dobrom občerstvení v lokálnom podniku. A čo taká dovolenka pri mori?
Cesta autom, deti na zadných sedadlách si podávajú šachovnicu a vy máte istotu, že figúrky istené magnetom zostanú presne tam, kde ich deti položia. Plážový oddych pri vychladenom nápoji, pod slnečníkom čítate konečne v pokoji svoju šachovú knižku a prehrávate partie slávnych majstrov. Máte tú pohodu aj vy pred očami?
Dôslednosť je známkou úspešných
Vybrali ste šachy, ktoré budú slúžiť veľa rokov. Sú dve veci, ktoré neodmysliteľne patria k šachom. A je jedno, o akom type šachov hovoríme. Šachová partia by stratila náboj a svoje čaro, keby sa nehrala s limitovaným časom. Práve na to slúžia šachové hodiny. Časy analógových hodín sú nenávratne preč, napriek tomu si k nim stále nájdu cestu nielen ortodoxní fanúšikovia.
Digitálne šachové hodiny vždy presne nastavíte, odčítajú presný čas a dokážu pridávať bonusový čas za vykonaný ťah. Pamätajú si vaše predvolené časy a v prípade vypršania času vás signalizácia upozorní zvukom alebo vizuálne.
Nastavte sebe aj svojmu súperovi 5 minút na partiu (zahrajte blitzky, ako s obľubou nazývajú takúto hru šachisti), odštartujte partiu a zažite ten pocit, keď sa 5:00 zrazu zmení na 4:59 a čas sa začne nezadržateľne míňať a vy hľadáte plány, obranu, útok...
V šachovej partii už v 40. ťahu môže vzniknúť viac pozícií ako je atómov vo vesmíre. V takej spleti možností je jednoduché sa stratiť. Sprievodcom na tejto ceste, bedekerom či kompasom, aby človek stále vedel, ktorou cestou ide, je šachová knižka. Tých je obrovské množstvo. A v každom dobrom šachovom obchode vám budú vedieť poradiť. Neváhajte sa pýtať.
Autor: Michal Vrba, predajca Šachového obchodu, šachový tréner a klubový hráč, predseda Bratislavskej šachovej akadémie
Ján Plachetka (* 18. február 1945) je prvým slovenským šachovým veľmajstrom. Tento titul mu FIDE udelila v roku 1978 na základe splnených vm-noriem za 1.-2. miesto v Polanici-Zdrój 1975, 1. miesto vo Vinkovci 1977 a 2. miesto v Odžaci 1978. Krátko po získaní titulu formálne obhájil normy IGM víťazstvami v Trnave 1979, Sofii 1979 a delil sa o 1.-2. miesto na Tatranskom pohári v Starom Smokovci.
V tomto období pravdepodobne kulminovala jeho športová forma, ale aj potom dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov. Obsadil čisté alebo delené miesto na vyše 25 medzinárodných turnajoch. Z majstrovstiev Československa má jednu striebornú a dve bronzové medaily a bol majstrom Slovenska v rokoch 1975 a 1993.
Vrcholom jeho šachovej kariéry je strieborná medaila Československa na 25. šachovej olympiáde v Luzerne v roku 1982, keď významne prispel k historickému úspechu vynikajúcim výsledkom 6 z 8. Na olympiádach ako hráč reprezentoval Československo päťkrát a Slovensko dvakrát. Sedemkrát viedol slovenskú reprezentáciu mužov alebo žien ako tréner a kapitán družstva. Túto funkciu vykonával aj na viacerých majstrovstvách Európy a jeho najväčším trénerským úspechom boli zlaté medaily slovenských žien na ME v Batumi 1999.
Ján Plachetka je spoluautorom úspešnej publikácie o šachových olympiádach a v týchto dňoch mu vychádza nová knižka “Osem stretnutí s Michalom Taľom”.
Keď zaznie meno ôsmeho majstra sveta v šachu, Michaila Taľa, aká prvá myšlienka ti napadne?
Asi spomienka na pamätnú rozhlasovú simultánku na prelome rokov 1960-6, ktorej som venoval jednu celú kapitolu, a ktorá s malými úpravami bola publikovaná v Čs. šachu 6/2020 vrátane tej krkolomnej partie. Taký skúšobný balónik, či sa také niečo bude čitateľom páčiť. Pripúšťam, že moje prvé stretnutie s majstrom sveta malo významný, ak nie rozhodujúci vplyv na neskoršie rozhodnutie spojiť svoj život so šachom.
Čo bolo inšpiráciou k napísaniu knižky Osem stretnutí s Michailom Taľom?
Tých inšpirácií bolo hneď niekoľko. Začalo sa to pred mnohými rokmi, keď ma viacerí priatelia a dobrí známi nabádali, aby som začal písať memoáre, prípadne vydal zbierku svojich najlepších partií a podobne. Nebral som to v negatívnom kontexte, sám som veľmi dobre cítil, že s pribúdajúcim vekom nie je možné udržiavať vysokú športovú výkonnosť a naozaj je čas niečo po sebe zanechať.
Nechcel som však písať pamäti a už vôbec nie vlastný šachový životopis. Vtedy mi napadlo niečo lepšie, namiesto vlastnej osoby som sa rozhodol obsadiť do role hlavného protagonistu šachovú osobnosť, ktorej fantastická tvorba stále priťahuje milovníkov šachu. Voľba bola jednoznačná, veď po tej slávnej simultánke som sa s Taľom stretol ešte sedemkrát, z toho trikrát priamo na šachovnici a výsledkom boli tvrdo vybojované remízy, takmer v boji do holých kráľov. Čitatelia sa môžu o tom presvedčiť sami.
Posledná inšpirácia prišla dosť paradoxne "vďaka" tragickému obdobiu vírusovej pandémie, keď okolo nás umierali ľudia prevažne vyššieho veku a spoločenské aktivity vrátane šachu boli výrazne obmedzené. Napadlo mi, že ani ja by som to nemusel prežiť a rozhodol som sa dokončiť prácu, ktorú som kedysi dávno začal a z viacerých dôvodov potom prerušil. Dal som prečítať pár úryvkov svojim priateľom a oni ma presvedčili, že má význam pokračovať.
Aká bola cesta vzniku knižky, keď bolo rozhodnuté, že bude napísaná? Boli aj ďalší ľudia, ktorí napomohli jej vzniku?
Prvú otázku som vlastne zodpovedal v predchádzajúcej odpovedi. Druhá odpoveď bude o niečo rozsiahlejšia. Pri odborných komentároch k partiám mi poskytli cenné konzultácie moji kolegovia veľmajstri Jan Smejkal, Igor Štohl a najmä David Navara, ktorý významne prispel ku korektnosti niektorých analýz.
Gramatickú stránku kontrolovala odborná korektorka Mária Štefánková a na niekoľko štylistických detailov ma upozornil Ivan Novák. Vďaka patrí pani Hane Modrovej za súhlas s uverejnením fotografií z diel vydaných nakladateľstvom Šachinfo i šachovému historikovi Janovi Kalendovskému za poskytnutie vzácnych materiálov z jeho osobného archívu.
Mojím kľúčovým spolupracovníkom bol môj syn Tomáš, prvotriedny odborník na počítačovú grafiku, ktorý svojho času bol sám silným šachistom a aj preto s porozumením zabezpečoval grafickú úpravu diela - od šachových diagramov až po kvalitu dobových fotografií a ich rozmiestnenie. Kniha je teraz v poslednej fáze výroby a sám som ju ešte nevidel, ale ak sa dizajn naozaj vydarí (a verím, že áno), tak to bude predovšetkým Tomášova zásluha.
Vydanie knihy som zveril bývalej kolegyni z československej reprezentácie veľmajsterke Eliške Richtrovej (niektorí skôr narodení ju poznajú pod pôvodným priezviskom Klímová), ktorá má knižné nakladateľstvo v Českých Budějoviciach a okrem iného nedávno vydala úspešnú originálnu knižku Janka Markoša "Pod hladinou". Myslím, že to bola dobrá voľba, lebo Eliška disponuje kádrom kvalitných spolupracovníkov a napríklad pani Jaroslava Kučerová obohatila našu prácu množstvom vhodných a vtipných ilustrácií.
Akým spôsobom je knižka napísaná a na čo sa môže čitateľ tešiť?
Knižka je chronologicky štruktúrovaná podľa udalostí, kedy sme sa s Michailom Taľom osobne stretli a prípadne spolu hrali. Pre šachistov sú zrejme podstatné partie, ale knihu môžu pokojne čítať i nešachisti, ktorí tie partie jednoducho vynechajú a aj tak nájdu dostatok sprievodného textu s množstvom zaujímavých zábavných epizód.
Rád by som zdôraznil, že všetky fakty vrátane partií sú autentické tak, ako ich mám uchované vo svojej nedokonalej, ale stále pomerne živej pamäti. Jedinou výnimkou je kapitola o Taľovej šachovej kariére, tam som musel čerpať z iných zdrojov. Nebudem čitateľa navádzať na čo sa má tešiť, radšej odporúčam si knižku prečítať.
Bolo by ešte niečo, čo by si s odstupom času do knižky ešte doplnil?
Určite by sa stále čosi našlo. Verte mi, keď som to v záujme korekcií po sebe čítal najmenej 10-krát, vždy som našiel nejakú chybičku či opravil pôvodnú formuláciu, ale to je asi osud každej knihy. Raz si musíte povedať dosť a uzavrieť to, lebo inak by sa to neskončilo nikdy.
Michal Taľ patril nepochybne k jedným z najvýraznejších osobností šachového sveta. S ktorými ďalšími svetovými šachistami si sa mal možnosť stretnúť či už za šachovnicou alebo mimo nej? Ktoré stretnutia ti najviac utkveli v pamäti?
S majstrami sveta som toho veľa nenahral, okrem Taľa som hral so Smyslovom, Spasským a Anandom, ale on bol vtedy ešte veľmi mladý. Priznám sa, že som nikdy nevedel zahrať na Korčného, prehral som s ním všetky štyri partie, aj keď som mával celkom dobré pozície. Nech mi je nesmelým ospravedlnením, že som mal vždy čierne figúrky. S Karpovom sa poznáme od olympiády v Nice 1974 a dodnes máme priateľský vzťah, naposledy sme sa stretli nedávno v Bratislave.
V minulosti si viedol reprezentačné družstvo Slovenska, venoval si sa mládeži (asi najznámejšia zverenkyňa bola ženská veľmajsterka Regina Theissl Pokorná). Akú radu by si dal mladým šachistom, ktorí by možno tiež raz chceli dosiahnuť k najvyšším šachovým métam, o ktorej si presvedčený, že platila v časoch Michaila Taľa a platí aj dnes?
Vzhľadom na to, že dnešný šach sa od tých čias veľmi zmenil, obávam sa, že univerzálny recept nepoznám ani ja, ani nik iný. Namiesto toho si poslúžim citátmi.
Raz som čítal zaujímavú filozofickú radu ľuďom, ktorí majú o sebe prehnane vysokú mienku: "Treba milovať šach v sebe a nie naopak". A obecne stále platí dnes už zabudnuté leninské heslo: "Učiť sa, učiť sa, učiť sa!"
Ďakujeme za rozhovor pre Šachový obchod, s Jánom Plachetkom sa zhováral Michal Vrba.
V Trnave 2.8.2021, Ján Plachetka
Objednať knižku Osem stretnutí s Michailom Taľom
Šach a umenie patria k sebe
Príbeh sady šachových figúrok Českej klubovky sa už detailne zrejme nepodarí vyrozprávať. Vieme, že sa začal návrhom umelca Bohuslava Schnircha. Jeho pôvodný návrh bol časom zmenený do rôznych podôb. Najznámejším sa tieto figúrky stali pravdepodobne pri veľkovýrobe v drevospracujúcich závodoch Frýdlant v Čechách.
Sám som na tejto verzii vyrástol a predpokladám, že rovnako i mnohí ďalší šachisti v Československu.
Koniec výroby v závodoch znamenal aj koniec výroby Českej klubovky tak, ako sme ju poznali. Málokto by však predpokladal, aké zaujímavé pokračovanie bude tento príbeh mať.
Podľa dostupných informácií šachista Karel Mokrý oslovil dvoch stolárov - bratov v Prostějove, či by vedeli vyrobiť šachové figúrky podľa predlohy ešte zo závodu vo Frýdlante. Tá pôvodná súprava, podľa ktorej vyrezali prvú Českú klubovku, existuje dodnes. A tu sa začína nový, nemenej zaujímavý príbeh šachovej súpravy Česká klubovka.
Vraciame sa v čase o 20 rokov späť, do dielne bratov Leopolda a Zdeňka Novotných. Bratia Novotní, obaja zruční remeselníci so skúsenosťami z fabriky v Prostějove, sa tejto výzvy ujali celým svojím srdcom. Splnili nielen pôvodnú “objednávku”, no stali sa aj jedinými výrobcami týchto figúrok v Českej republike.
Ich majstrovstvo je poznať na každej figúrke, na každom jej centimetri. Klubovke dodali nádherný "finish", upravili tvary a aj najzložitejšia
figúrka – jazdec - sa opäť stala celodrevenou a ručne vyrezávanou.
Prvé stretnutie v drevárskej dielni okúzli každého. Uprataný neporiadok, vôňa farby dosychajúcej na kráľoch a dámach a úsmev na tvári dvoch majstrov. Pre dospelého človeka je to ako vstup do rozprávky. Miesto, na ktorom sa rodí z kúska neopracovaného dreva umelecké dielo, musí všetky deti iba utvrdiť, že rozprávky sú skutočné.
Svoje sny máme každý. Ani Leopold a Zdeňek nie sú výnimkou. Pri jednom zo spoločných popoludňajších rozhovorov sa zdôverili s jedným zo svojích snov. O obyčajnom kalendári.
Rozhodli sme sa, že im v Šachovom obchode tento sen splníme. Pre túto dôležitú a kreatívnu prácu sme sa rozhodli osloviť ilustrátora Michala Nagya, ktorý navrhol a nakreslil 12 nádherných ilustrácii, ktoré zobrazujú figúrky Českej klubovky v rôznych – aj humorných - situáciách. Kresba uhlíkom na papier veľmi dobre spája umelecký a čierno-biely šachový svet. Z grafík tak vznikol kalendár, ktorý sme venovali bratom Novotným a ich životnému dielu – šachovej súprave Českej klubovky.
Teraz aj vy môžete mať kúsok z príbehu figúriek, na ktorých vyrástli generácie šachistov v Československu. Rozhodli sme sa jednotlivé ilustrácie vydať v limitovanej edícii. Vďaka tomu môže aj vaša obľúbená figúrka visieť u vás v obývačke, kancelárii či klubovni ako umelecké dielo, ktorým nespochybniteľne je. Grafiky vydávame v limitovanom počte 20 kusov, vytlačené na umeleckom papieri Munken, sú číslované a podpísané autorom.
Dielo sa podarilo a za Šachový obchod želám Leopoldovi a Zdeňkovi ešte veľa síl a trpezlivosti, aby sme my šachisti mohli ešte dlhé roky obdivovať ich majstrovstvo.
Kúpiť grafiku Česká klubovka v umení
Šachové figúrky Česká klubovka originál
Autor: Michal Alexa, majiteľ Šachového obchodu
Určitě znáte tu situaci. Stojíte jasně na prohru, už už se vzdát, to přece nemá smysl hrát dál. Ale když každý správný bojovník se tak nerad vzdává! A vtom spatříte záblesk, jiskřičku naděje. Obětujete své pravé křídlo, levé křídlo i poslední pěchotu. Soupeř si mne ruce, jak všechno krásně posbíral a už jen vyhrát. Jeden neopatrný tah a… „Hurá, nemám kam jít!“ A půl bodu je nenávratně pryč…
Pat je zcela nedílnou součástí šachové partie, přestože se vyskytuje na šachovnici daleko méně než mat. Každý šachista si musí být vědom toho, že zejména v koncovce je pat jedna ze základních zbraní, jak se dá zachránit šachová partie. A nejenom v koncovce. I když je to spíše výjimečně, dokonce i ve střední hře, resp. na pomezí střední hry a koncovky lze na šachovnici vytvořit patový obrazec.
Kniha Pozor na paty! je rozdělena na čtyři kapitoly. První kapitola se věnuje různým teoretickým pozicím v koncovkách, ve kterých stěžejní roli hraje právě pat. Aneb je důležité tyto koncovky znát a vědět, že právě díky patu jsou remízové. Stěžejní částí knihy je druhá kapitola. Ta ukazuje desítky příkladů z praktických partií, ve kterých se nejčastěji jedna strana nenechala doslova napálit a v jasně vyhrané pozici umožnila soupeři vysmeknout se díky patu.
Většina ukázek je z partií amatérských šachistů, ale jsou zde také partie ve své době nejlepších světových hráčů. Protože jak se říká: „I mistr tesař se někdy utne!“ Třetí kapitolkou je výběr studií, ve kterých je klíčovým motivem právě pat. A čtvrtá kapitolka? Tu nechám jako překvapení pro čtenáře tohoto blogu, abyste měli o to větší chuť knížku si pořídit… :)
„Pozor na paty!“ rozhodně není žádnou stěžejní knihou šachové strategie. Je to v podstatě jednoduchá knížka, která má za úkol své čtenáře jak něco naučit (protože šachová knížka, která čtenáře nic nenaučí, je k ničemu… :)), tak zároveň pobavit. A „Paty“ mají navíc jednu velkou výhodu: většinu příkladů z této knížky klidně můžete „studovat“ bez šachovnice, protože mají jen několik málo tahů.
Závěrem svého krátkého blogu Vám přeji, ať se ve svých partiích nedostanete do křížku s patovým záchranným motivem soupeře a zároveň ať sami zachráníte prohrané pozice nečekaným patem!
Autor článku a knihy; IM David Dejf Kaňovský
Když se mluví o mistrech světa před druhou světovou válkou, používá se často označení velká čtyřka. Tím jsou myšleni mistři světa Steinitz, Lasker, Capablanca a Aljechin. Něco však nesedí. Nebylo mistrů světa před druhou světovou válkou pět? Ano, to skutečně bylo. Na necelé dva roky usedl na šachový trůn Max Euwe. Proč se tedy nehovoří o velké pětce?
O obrovském šachovém přínosu prvního mistra světa Steinitze není pochyb. Pražský rodák přišel s řadou nových strategických pouček, které jsou platné dodnes. Lasker je Lasker. Obrovský génius, nestárnoucí star. Šachista, který dokázal držet šachový trůn skoro 27 let a ještě ve svých 60 letech hrál extrémně silné šachy. Capablanca. Kubánský meteor, je skoro až neuvěřitelné, že se právě na Kubě zrodil jeden z největších šachových talentů všech dob.
Téměř neporazitelný šachista, který neprohrál 8 let v řadě. Aljechin. Famózní útočník, vynikající hráč po všech stránkách. Ztracený titul dokázal díky správné životosprávě získat zpět. Jediný neporažený mistr světa, který odešel do šachového nebe jako mistr světa. O všech čtyřech bylo napsáno mnoho knih.
Jinak je tomu u Euweho. Pro nizozemského šachistu byly šachy vášní a největším koníčkem. Vystudoval matematiku a právě čísla se stala jeho hlavním životním posláním. Přesto se jakožto amatér dokázal prodrat až na nejvyšší šachový trůn. Jak se mu to podařilo? Předně měl obrovský šachový talent. Byl vynikajícím útočníkem, skvěle rozuměl šachové strategii.
Dokázal do sebe vstřebat jak klasiku naladěnou Steinitzem, tak i moderní šachové přístupy implementované Rétim, Nimcovičem a dalšími představiteli hypermodernistické šachové školy. Na zápas s Aljechinem se skvěle připravil a beze zbytku využil nezdravého životního stylu čtvrtého stylu mistra světa, který zápas na přelomu let 1935 a 1936 výrazně ovlivnil.
Tím se nesmazatelně zapsal do historie šachu a nikdo mu nemůže upřít titul mistra světa, který získal zcela po právu. O necelé dva roky později sice Aljechin jasně dokázal šachové veřejnosti, že je lepším a silnějším hráčem, ale to už Euwemu jeho zásluhy nemohlo ubrat.
Jak už bylo řečeno, šachy byly Euweho největší životní vášní. Snad i proto se stal dokonce prezidentem FIDE, konkrétně v letech 1970-1978.
Chcete o životě a šachovém stylu pátého mistra světa v šachu vědět více? Není nic jednoduššího! Stačí si vzít do ruky nejnovější biografii z pera IM Davida Dejfa Kaňovského. Kniha mající 96 stran podrobně popisuje jak Euweho život, tak jeho šachovou dráhu včetně vedení Mezinárodní šachové organizace. Kromě toho najdete v knize několik Euweho komentovaných partií, taktickou sbírku jeho pěkných kombinací a další podrobnosti.
Autor; David Dejf Kaňovský
Knižka Max Euwe; Amatér na trůne
