Osem stretnutí s Michalom Taľom

Ján Plachetka (* 18. február 1945) je prvým slovenským šachovým veľmajstrom. Tento titul mu FIDE udelila v roku 1978 na základe splnených vm-noriem za 1.-2. miesto v Polanici-Zdrój 1975, 1. miesto vo Vinkovci 1977 a 2. miesto v Odžaci 1978. Krátko po získaní titulu formálne obhájil normy IGM víťazstvami v Trnave 1979, Sofii 1979 a delil sa o 1.-2. miesto na Tatranskom pohári v Starom Smokovci.

V tomto období pravdepodobne kulminovala jeho športová forma, ale aj potom dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov. Obsadil čisté alebo delené miesto na vyše 25 medzinárodných turnajoch. Z majstrovstiev Československa má jednu striebornú a dve bronzové medaily a bol majstrom Slovenska v rokoch 1975 a 1993.

Vrcholom jeho šachovej kariéry je strieborná medaila Československa na 25. šachovej olympiáde v Luzerne v roku 1982, keď významne prispel k historickému úspechu vynikajúcim výsledkom 6 z 8. Na olympiádach ako hráč reprezentoval Československo päťkrát a Slovensko dvakrát. Sedemkrát viedol slovenskú reprezentáciu mužov alebo žien ako tréner a kapitán družstva. Túto funkciu vykonával aj na viacerých majstrovstvách Európy a jeho najväčším trénerským úspechom boli zlaté medaily slovenských žien na ME v Batumi 1999.

Ján Plachetka je spoluautorom úspešnej publikácie o šachových olympiádach a v týchto dňoch mu vychádza nová knižka  “Osem stretnutí s Michalom Taľom”. 

Keď zaznie meno ôsmeho majstra sveta v šachu, Michaila Taľa, aká prvá myšlienka ti napadne?

Asi spomienka na pamätnú rozhlasovú simultánku na prelome rokov 1960-6, ktorej som venoval jednu celú kapitolu, a ktorá s malými úpravami bola publikovaná v Čs. šachu 6/2020 vrátane tej krkolomnej partie. Taký skúšobný balónik, či sa také niečo bude čitateľom páčiť. Pripúšťam, že moje prvé stretnutie s majstrom sveta malo významný, ak nie rozhodujúci vplyv na neskoršie rozhodnutie spojiť svoj život so šachom.   

Čo bolo inšpiráciou k napísaniu knižky Osem stretnutí s Michailom Taľom?

Tých inšpirácií bolo hneď niekoľko. Začalo sa to pred mnohými rokmi, keď ma viacerí priatelia a dobrí známi nabádali, aby som začal písať memoáre, prípadne vydal zbierku svojich najlepších partií a podobne. Nebral som to v negatívnom kontexte, sám som veľmi dobre cítil, že s pribúdajúcim vekom nie je možné udržiavať vysokú športovú výkonnosť a naozaj je čas niečo po sebe zanechať.

Nechcel som však písať pamäti a už vôbec nie vlastný šachový životopis. Vtedy mi napadlo niečo lepšie, namiesto vlastnej osoby som sa rozhodol obsadiť do role hlavného protagonistu šachovú osobnosť, ktorej fantastická tvorba stále priťahuje milovníkov šachu. Voľba bola jednoznačná, veď po tej slávnej simultánke som sa s Taľom stretol ešte sedemkrát, z toho trikrát priamo na šachovnici a výsledkom boli tvrdo vybojované remízy, takmer v boji do holých kráľov. Čitatelia sa môžu o tom presvedčiť sami.

Posledná inšpirácia prišla dosť paradoxne "vďaka" tragickému obdobiu vírusovej pandémie, keď okolo nás umierali ľudia prevažne vyššieho veku a spoločenské aktivity vrátane šachu boli výrazne obmedzené. Napadlo mi, že ani ja by som to nemusel prežiť a rozhodol som sa dokončiť prácu, ktorú som kedysi dávno začal a z viacerých dôvodov potom prerušil. Dal som prečítať pár úryvkov svojim priateľom a oni ma presvedčili, že má význam pokračovať. 

Aká bola cesta vzniku knižky, keď bolo rozhodnuté, že bude napísaná? Boli aj ďalší ľudia, ktorí napomohli jej vzniku?

Prvú otázku som vlastne zodpovedal v predchádzajúcej odpovedi. Druhá odpoveď bude o niečo rozsiahlejšia. Pri odborných komentároch k partiám mi poskytli cenné konzultácie moji kolegovia veľmajstri Jan Smejkal, Igor Štohl a najmä David Navara, ktorý významne prispel ku korektnosti niektorých analýz.

Gramatickú stránku kontrolovala odborná korektorka Mária Štefánková a na niekoľko štylistických detailov ma upozornil Ivan Novák. Vďaka patrí pani Hane Modrovej za súhlas s uverejnením fotografií z diel vydaných nakladateľstvom Šachinfo i šachovému historikovi Janovi Kalendovskému za poskytnutie vzácnych materiálov z jeho osobného archívu.

Mojím kľúčovým spolupracovníkom bol môj syn Tomáš, prvotriedny odborník na počítačovú grafiku, ktorý svojho času bol sám silným šachistom a aj preto s porozumením zabezpečoval grafickú úpravu diela - od šachových diagramov až po kvalitu dobových fotografií a ich rozmiestnenie. Kniha je teraz v poslednej fáze výroby a sám som ju ešte nevidel, ale ak sa dizajn naozaj vydarí (a verím, že áno), tak to bude predovšetkým Tomášova zásluha.

Vydanie knihy som zveril bývalej kolegyni z československej reprezentácie veľmajsterke Eliške Richtrovej (niektorí skôr narodení ju poznajú pod pôvodným priezviskom Klímová), ktorá má knižné nakladateľstvo v Českých Budějoviciach a okrem iného nedávno vydala úspešnú originálnu knižku Janka Markoša "Pod hladinou". Myslím, že to bola dobrá voľba, lebo Eliška disponuje kádrom kvalitných spolupracovníkov a napríklad pani Jaroslava Kučerová obohatila našu prácu množstvom vhodných a vtipných ilustrácií. 

Akým spôsobom je knižka napísaná a na čo sa môže čitateľ tešiť?

Knižka je chronologicky štruktúrovaná podľa udalostí, kedy sme sa s Michailom Taľom osobne stretli a prípadne spolu hrali. Pre šachistov sú zrejme podstatné partie, ale knihu môžu pokojne čítať i nešachisti, ktorí tie partie jednoducho vynechajú a aj tak nájdu dostatok sprievodného textu s množstvom zaujímavých zábavných epizód.

Rád by som zdôraznil, že všetky fakty vrátane partií sú autentické tak, ako ich mám uchované vo svojej nedokonalej, ale stále pomerne živej pamäti. Jedinou výnimkou je kapitola o Taľovej šachovej kariére, tam som musel čerpať z iných zdrojov. Nebudem čitateľa navádzať na čo sa má tešiť, radšej odporúčam si knižku prečítať. 

Bolo by ešte niečo, čo by si s odstupom času do knižky ešte doplnil?

Určite by sa stále čosi našlo. Verte mi, keď som to v záujme korekcií po sebe čítal najmenej 10-krát, vždy som našiel nejakú chybičku či opravil pôvodnú formuláciu, ale to je asi osud každej knihy. Raz si musíte povedať dosť a uzavrieť to, lebo inak by sa to neskončilo nikdy. 

Michal Taľ patril nepochybne k jedným z najvýraznejších osobností šachového sveta. S ktorými ďalšími svetovými šachistami si sa mal možnosť stretnúť či už za šachovnicou alebo mimo nej? Ktoré stretnutia ti najviac utkveli v pamäti?

S majstrami sveta som toho veľa nenahral, okrem Taľa som hral so Smyslovom, Spasským a Anandom, ale on bol vtedy ešte veľmi mladý. Priznám sa, že som nikdy nevedel zahrať na Korčného, prehral som s ním všetky štyri partie, aj keď som mával celkom dobré pozície. Nech mi je nesmelým ospravedlnením, že som mal vždy čierne figúrky. S Karpovom sa poznáme od olympiády v Nice 1974 a dodnes máme priateľský vzťah, naposledy sme sa stretli nedávno v Bratislave. 

V minulosti si viedol reprezentačné družstvo Slovenska, venoval si sa mládeži (asi najznámejšia zverenkyňa bola ženská veľmajsterka Regina Theissl Pokorná). Akú radu by si dal mladým šachistom, ktorí by možno tiež raz chceli dosiahnuť k najvyšším šachovým métam, o ktorej si presvedčený, že platila v časoch Michaila Taľa a platí aj dnes?

Vzhľadom na to, že dnešný šach sa od tých čias veľmi zmenil, obávam sa, že univerzálny recept nepoznám ani ja, ani nik iný.  Namiesto toho si poslúžim citátmi.

Raz som čítal zaujímavú filozofickú radu ľuďom, ktorí majú o sebe prehnane vysokú mienku: "Treba milovať šach v sebe a nie naopak". A obecne stále platí dnes už zabudnuté leninské heslo: "Učiť sa, učiť sa, učiť sa!" 

Ďakujeme za rozhovor pre Šachový obchod, s Jánom Plachetkom sa zhováral Michal Vrba.

V Trnave 2.8.2021, Ján Plachetka

Objednať knižku Osem stretnutí s Michailom Taľom