Kedy urobiť malú a kedy veľkú rošádu?

Kedy urobiť malú a kedy veľkú rošádu?

Rošáda patrí medzi najdôležitejšie ťahy, na ktoré netreba zabudnúť v otvorení. Kde ale bude náš kráľ v bezpečí – na kráľovskom alebo na dámskom krídle? Poďme sa pozrieť na to, kedy je lepšie vybrať si malú rošádu a kedy naopak treba zvoliť veľkú rošádu.

Malá rošáda

Predtým, než sa pozrieme na pozície, v ktorých pochopíme, kedy je lepšie urobiť rošádu malú, pozrime sa na jej hlavné výhody. Najväčším plusom pre malú rošádu je jej rýchlosť. Malú rošádu totiž dokážeme urobiť veľmi rýchlo, stačí nám vyvinúť len jazdca z g1 a strelca z f1. Výborným príkladom je pozícia z talianskej hry, kde biely hneď na začiatku rozohrá figúrky na kráľovskom krídle a ďalším ťahom môže schovať kráľa do bezpečia.

Ďalším plusom pre malú rošádu je to, že biely kráľ jedným ťahom pokrýva všetkých pešiakov na kráľovskom krídle, teda pešiakov na druhej rade – h2, g2, f2. Títo pešiaci už nebudú slabinou, na ktorú môže súper jednoducho zaútočiť.

V porovnaní s veľkou rošádu, kde je častokrát kráľ na c1 otvorený a potrebuje sa ešte schovať na b1, je výhodou malej rošády aj bezpečné políčko kráľa na g1.  

Veľká rošáda

Veľká rošáda sa vyskytuje v partiách omnoho zriedkavejšie než malá rošáda. Aké by však mohli byť jej výhody? Jednou z hlavných výhod, prečo sa veľká rošáda často do pozície „hodí“, je rýchla aktivita veže v centre. Vzhľadom na to, že veža automaticky pristane na d1 a môže mať tento stĺpec hneď pod kontrolou, sa dá jednoznačne povedať, že zahraním veľkej rošády vyvíjame aj vežu. Toto je typické pre mnohé pozície zo sicílskej obrany tak, ako vidíme na tomto obrázku.

Benefit veľkej rošády sa niekedy prejaví až v koncovke, kde je kráľ z c1 omnoho bližšie k centru ako kráľ z g1/g8. Centralizácia kráľa v koncovke je kľúčová a ak plánujeme prejsť do koncovky, veľká rošáda môže byť obrovskou výhodou.

Napríklad v pozícii na obrázku, kde je na ťahu biely môžeme vidieť, že kráľ z c1 sa za 4 ťahy vie dostať až na c4 s ďalším Kb5, zatiaľ čo čierny kráľ z g8 má trasu do centra komplikovanejšiu a za 4 ťahy sa dostane len na d6. V tomto konkrétnom príklade postavenie kráľov rozhoduje celú partiu v prospech bieleho.

Mnohí hráči preferujú útočné a agresívne pozície s opačnými rošádami. Keď sa súper rozhodne pre malú rošádu, môžeme sa teda rozhodnúť pre útok na súperovho kráľa a urobiť rošádu veľkú. Poďme sa spolu pozrieť na jasnejšie príklady.

Malú alebo veľkú rošádu?

V tejto pozícii je na ťahu čierny a vyberá si, či kráľa schovať na kráľovské alebo dámske krídlo. Vždy je dôležité dôsledne zanalyzovať pozíciu, ktorú máme na šachovnici a až následne robiť zásadné rozhodnutia kráľom. Tu vidíme, že čierna veža na h8 je veľmi aktívna a naopak veža na a8 je stále v kúte šachovnice. Čiernemu momentálne nehrozí žiadny útok na dámskom krídle, a preto by si mal zvoliť veľkú rošádu, po ktorej schová kráľa, privedie poslednú figúrku do hry a môže sa ďalej sústrediť na útok na h-stĺpci.

Poďme sa inšpirovať majstrom sveta Anandom. Ako biely má teraz z otvorenia sicílskej obrany na výber, či dokončí vývin strelca z f1 a následne urobí malú rošádu alebo schová kráľa na druhú stranu. Ako by ste uvažovali vy?

Ak ste si vybrali veľkú rošádu, uvažujete ako Anand! Jedným ťahom dokáže biely výhodne schovať kráľa, a zároveň priviesť do boja po d-stĺpci aj vežu. Anand by taktiež rád aktívne útočil na čierneho kráľa pomocou pešiakov z g2 a h2, ktorí sa budú veľmi rýchlo a nebezpečne pohybovať smerom k čiernemu kráľovi.

Čierny ma však výber rošády obmedzený – uvažovať o veľkej rošáde pôsobí ako šialenosť, keďže chýba obranný c-pešiak a bieleho figúrky sa tiež usmievajú týmto smerom. Čierny teda schová kráľa na g8 a bude sa snažiť útočiť na bieleho cez b5.

Nemožno však povedať, že malá rošáda za bieleho je zlá, nakoľko kráľ v centre ostať nemôže a na g1 bude v bezpečí taktiež.

Inšpirujme sa teraz ďalším majstrom sveta – Magnusom Carlsenom. Magnus ako biely by kvôli turbulentnému centru rád odviedol kráľa do bezpečia. Otázkou je, či vyvinúť jazdca z g1 a urobiť malú rošádu alebo rovno zahrať veľkú.

Keď sa hlbšie pozrieme do pozície, môžeme si všimnúť, že veža na h1 už je aktívna a útočí na slabého pešiaka na h7. Dôležité je všimnúť si, že zdvojení pešiaci na g2 a g3 nie sú ideálom pre malú rošádu, pretože sa skôr môžu stať objektami útoku a pravdepodobne nebudú bieleho kráľa ochraňovať dostatočne. No a čo plačúca veža na a1? Tá už v rohu kričí o pomoc a Magnusovi našepkáva, aby si vybral veľkú rošádu.

Magnus teda správne urobil veľkú rošádu. Teraz ale ostáva rovnaká otázka pre súpera – kam schovať kráľa? Za čierneho si treba všimnúť, že pešiak na h7 je napádaný vežou na h1 a malá rošáda by bielemu hrala až príliš do kariet. Naopak pešiaci na dámskom krídle vytvárajú skvelé podmienky pre bezpečie kráľa, nakoľko sú stále v základom postavení a nie je vidieť, ako by biely mohol na tomto krídle útočiť. Čierny si správne zvolil veľkú rošádu a obom stranám sa podarilo bezpečne schovať ich najcennejšiu figúrku.

Kedy si teda zvoliť malú a kedy veľkú rošádu? Určite je dôležité poznať ich výhody a benefity, ale zvyčajne všetko ovplyvní konkrétna pozícia. Skúste sa teda vždy zamyslieť hlbšie nad tým, kde by sa váš kráľ cítil bezpečnejšie a kde chcete útočiť. Dokáže pomôcť aj študovanie otvorení, kde už vopred pochopíte, kam kráľa schovať a nemusíte nad tým uvažovať počas partie.

Pre lepšie porozumenie otvoreniam a otázke, kam schovať kráľa odporúčame pozrieť knižky o otvoreniach.

Autorka: Stella Sáňková, ženská FIDE majsterka v šachu

Páčil sa Vám článok? Neváhajte ho zdieľať s Vašimi priateľmi.